Martin "Shooty" Šútovec
karikaturista a hudobník
„Môžete čítať dokonca aj keď šoférujete - práve vďaka knihám na kazetách. Z kníh ktoré si každý rok prečítam, je tak šesť až dvanásť na kazetách. A pokiaľ ide o tie úžasné programy v rádiu ktoré tým zmeškáte – spamätajte sa! Koľkokrát za sebou dokážete počúvať Highway Star od Deep Purple?“

Stephen King,
On Writing, A Memoir of the Craft (2000)

Pokiaľ mi pamäť siaha, sedávajúc za stolom a čmárajúc niečo na papier, vždy som pri tom niečo počúval a nebola to iba hudba. Najprv platne z rozprávkami, potom donekonečna Lasica a Satinský, neskôr "nasyslené" nahrávky s čítaním na pokračovanie zo Slovenského rozhlasu. V čase, kedy sme mali k dispozícii iba ohromné čierne platne s ich minutážou akurátnou pre hudbu ale absolútne nedostačujúcou pre literatúru, bola idea prenosnej audioknihy nerealizovateľná. Vláčiť so sebou gramofón, či kufor naprataný kazetami nebolo veľmi praktické. Dnes už máme technológie, ktoré umožňujú nosiť so sebou príručnú knižnicu vo vrecku. Ja som za to neskonale vďačný.

Sediac v automobile, dvíhajúc činky, lepiac tapety, bežiac pre zdravie, len tak si idúc po ulici, čumiac cez okno vlaku, stojac v rade na pošte, zapchávajúc si uši pred babičkami baviacimi sa o kŕčových žilách v čakárni u doktora, hypnotizujúc sedadlo pasažiera sediaceho pred nami v lietadle, riady umývajúc, na bicykli uháňajúc, psa venčiac v noci pod oknami, okopávajúc záhradku ... tam všade a ešte aj pri milión iných príležitostiach môžeme čítať bez toho, aby sme museli v ruke držať papierovú knihu. A ja si myslím, že to je najlepšie strávený čas. V dobe, kedy mnohí z nás padajú každý deň únavou do perín a ešte predtým si dokola rozospalo a alibisticky čítajú dva odstavce z tej rastúcej kopy kníh pri posteli, je kniha do ucha ideálnym riešením ako literárne nezakrnieť.

Čítať knihy je dobré. A je úplne jedno akým spôsobom.